Pivo

Pivo

Pivo môžeme považovať za osviežujúci nápoj alebo ako balzam na konci náročného dňa. Toto sú prirodzene cenné vlastnosti, ale pivo ponúka všetkým, ktorí si nájdu čas si ho vychutnať, ďaleko viac. Čo sa týka ľudí, ktorí obľubujú pivo, poznáme ich niekoľko typov. Niektorí pijú pravidelne tú istú značku, tým však o mnoho prichádzajú. Pre každú náladu a každý okamžik pritom existuje iný druh piva. My vám chceme v nasledujúcich riadkoch predstaviť čo to o histórii piva, aby ste si o to lahodnejšie a možno aj trochu s úctou vychutnávali tento jedinečný mok.   

 

Pivo aj víno sú staré ako ľudská civilizácia. Pivo je ale z týchto dvoch kvasených nápojov staršie a predpokladá sa, že predchádza vynájdeniu chleba. Jeho najstaršie písomné a obrazové doklady dokazujú, že sa pilo už pred viac ako 6000 rokmi. Bolo údajne kašovité a pilo sa slamkou. Presný opis postupu varenia piva sa zachoval z roku 2000 pred n. l. a to vo faraónových pivovaroch.

 

Neskôr, v roku 1080, bola v našich krajinách prvá zmienka o pivovaroch v zakladacej listine Vyšehradskej kapitoly. Píše sa v nej o desiatke, o chmeli a spomínajú sa traja sládkovia, ktorí mali právo variť pivo pre priľahlé obce. Až neskôr sa varilo pivo pre vlastnú potrebu v domácnostiach, potom v osobitných miestnostiach, ktoré boli predchodcami pivovarov. Postupne sa varenie piva stalo výsadou štátu, šľachty, cirkvi a obcí.

 

V 15. storočí sa spojili českí sládkovia a vytvorili cechy. Tie dbali na poriadok pri varení piva, pretože staré pivovary boli zariadené výhradne na ručnú prácu. Tmavá miestnosť plná štipľavého dymu, ktorý vznikal na priamom ohnisku, sa nazývala varňa a varilo sa v nej pivo. Hlavné prísady boli jačmeň, pšenica a voda.

 

Z dnešného pohľadu sa najstarším spôsobom výroby piva približujú spontánne kvasené pivá, tzv. lambiky, ktoré sú obľúbené pre svoju jedinečnú chuť u pivných nadšencov. Takí, ktorí pivko pijú len príležitostne a nie sú skúsení pivári, by mohli nadobudnúť dojem, že je pivo pokazené, nakoľko je charakteristické svojou výraznou kyslosťou. Až v druhej polovici prvého tisícročia sa do piva začali pridávať rôzne byliny na vyváženie chuti, až sa postupne pri výrobe piva udomácnil chmeľ. 

 

V súčasnosti sa pivo svojim charakterom zatrieďuje do niekoľkých desiatok pivných štýlov, medzi najznámejšie patria India Pale Ale, American Pale Ale, Belgian Ale, Stout, Porter, Lager, Lambic, Weizen, Witbier a Barley Wine. Často sú vyzrievané v dubových sudoch a takto sú veľmi vhodné aj na archiváciu. 

 

Na farbe piva záleží hlavne od použitých jačmenných sladov, z ktorých sa pivo varí. Farbu piva môžu ovplyvniť aj iné suroviny, napríklad kvety a ovocie, preto farebná škála pív môže byť naozaj rozmanitá. Určuje sa dvomi metódami. SRM – Standard Reference Method nie v našich končinách až tak veľmi zaužívaná, používajú ju prevažne pivovarníci z Ameriky. Pre európskych sládkov je známejšia stupnica farebnosti EBC – European Brewery Convention.

 

Za najsvetlejšie pivá môžeme považovať pivá typu Pale Lager, Pilsner, Witbier a Berliner Weisse, ktoré na farebnej škále dosahujú 4 jednotky podľa EBC. Do 12 EBC sa pohybujú pivá typu Maibock, Blonde Ale, American Pale Ale a India Pale Ale, pri ktorých môžeme rozoznávať farbu v odtieňoch zlatej.

 

S použitím sladov mníchovského, viedenského typu, farba naberá tmavšie tóny, od oranžovej až do jantárovej alebo medenej farby, na škále do 33 EBC. Sem môžeme zaradiť pivné štýly ako Saison, English Bitter, ESB, Double IPA, Biere de Garde, Vienna Lager, Amber Ale alebo Märzen.

 

Ak sládkovia siahnu po sladoch tmavých, čokoládových, pražených, prípadne farbiacich, hovoríme už o tmavých pivách. Najznámejšie pivné štýly ako Dark Lager, Dunkelweizen, Brown Ale, Bock dosahujú na stupnici 39 EBC. Medzi pivá tmavohnedej až čiernej farby môžeme zaradiť Doppelbock, Porter a Stout, ktorých farebnosť na stupnici dosahuje až 70 EBC. Kráľom tmavých pív je Imperial Stout, ktorý dosahuje 80 a viac EBC.

 

Pri preglgnutí dúšku by nemalo žiadne pivo úplne zmiznúť. Pri pokladaní pohára na stôl, by mala radosť z piva zotrvávať. Malo by dôjsť k akémusi doznievaniu. K tomuto doznievaniu prispievajú všetky vlastnosti, ale predovšetkým závisí na kvalite chmeľu. Chmeľ dáva pivu arómu, chuť aj vôňu, rovnako ako horkosť, čo všetko ovplyvňuje sládok.

 

Pri ochutnávaní piva, nie sú vyberaní profesionálni ochutnávači pre svoje znalosti, ale pre svoje citlivé chuťové orgány. Preto nie sú nutné špeciálne znalosti. Ochutnávať môže každý a možno aj príde na nejaké prekvapivé chute. Pri ochutnávaní v pivovare sa často používajú nepriehľadné poháre, aby ochutnávača neovplyvňovala farba. Ak je ochutnávka spoločenská, robí sa to opačne, čiže pri vychutnávaní piva patrí farba k hodnoteniu a tak sa pije s čírych pohárov, bez vzorov. Dokonca sú najlepšie vínové poháre, nakoľko ich zakrivenie pomáha uchovávať arómu. 

 

Veríme, že si práve u nás nájdete Váš obľúbený pivný mok!